Historické vetrone v Chorvátsku
Zalietať si na historických vetroňoch je nevšedný zážitok. Členovia nášho klubu sa stretli s majiteľmi takýchto kúskov vo vnútrozemskom chorvátskom mestečku Sinj. Mali možnosť zalietať si na vetroni Olympia, ktorý bol pred 2. svetovou vojnou zamýšľaný ako stroj na ktorom poletia všetci pretekári aby mali rovné podmienky a víťazstvo tak bolo výlučne vecou schopností pilota. Olympiáda sa už však neuskutočnila. Ďalším zaujímavým kúskom bol Góbé - teda "šéf" slávneho maďarského konštruktér Ernő Rubika, ktorý má na svojom konte veľa zaujímavých konštrukcií vetroňov a motorových lietadiel a je tiež otcom architekta Ernő Rubika, ktorý sa preslávil zostrojením Rubikovej kocky. Góbé lieta výborne, jediný rozdiel oproti súčasným vetroňom je nižšia poloha palubnej dosky oproti horizontu - aby mal pilot lepší výhľad avšak výmenou za väčší odpor a tým menšiu kĺzavosť. Súčasnému pilotovi tak môže spočiatku robiť problém udržiavať správnu rýchlosť lebo sa podvedome snaží "vytiahnuť" čumák do polohy voči horizontu na akú je zvyknutý. Ďalším zaujímavým typom bol dvojmiestny Wassmer WA-30 Bijave. Prekvapilo ma akou veľkou silou som musel tlačiť na knipel pri otvorených brzdiacich klapkách napriek vyváženiu v maximálnej prednej polohe aby som udržal vetroň v žiadúcom uhle klesania. Druhým vetroňom s "krátkym" chvostom podobným Olympii bol nádherne zrekonštruovaný Morelli M -100 S, ktorý vzišiel zo súťaže na nový typ vetroňa v roku 1956
s cieľom rozšíriť počet vetroňov v talianskych aerokluboch. Súťaž vyhral Piero Morelli a kúsok na ktorom sme vďaka jeho majiteľovi mohli letieť bol v luxusnom prevedení. Vysoký posed oproti prístrojovej doske umožňoval výborný výhľad, pilot doslova vidí na zem pred seba aj do strán. Zaujímavosťou sú vejárové brzdiace klapky, ktoré spôsobujú pri obtekaní intenzívne vírenie
na zadnej strane a tým mimoriadne zvyšujú aerodynamický odpor. Klesať na pristátie sa tak dá pod mimoriadne strmým uhlom a priblíženie s plnými klapkami spolu s dokonalým výhľadom pred seba je zaujímavým zážitkom. Vetroň je ľahučký a vďaka krátkemu chvostu trochu nestabilný, lietanie v silnejšom, nárazovom vetre s "rozfúkanými" stupákmi mu celkom nesvedčí, ľahko ho prúdiaci vzduch zo stúpania vyhodí avšak v trochu pokojnejšom ovzduší alebo na svahu pri stabilnom vetre musí byť lietanie na ňom skutočnou poéziou.
